To má však jeden zásadný problém. Buď totiž ľudia nevedia čo potrebujú, alebo to vedia, ale chcú niečo iné ako si pýtajú a dúfajú, že s tým dostanú aj to, čo potrebujú.
Kedysi dávno som čítal Winnetoua. Detský hrdina, dospelý hrdina, vzor pre všetky biele i červené tváre. Rudý gentleman, ako sme ho volali bol vzorom rozumného správania, človek, ktorý dokázal potlačiť rodené pudy, len pre to, že mal pocit, že to ľudia na ktorých mu záleží ocenia.
A predsa ho každý nazýval divochom. Nechcem opakovať to čo už Karl May v rámci útoku na "biele plemeno" napísal, pretože, všetci vieme, že spoločnosť v dnešnej dobe na niečo podobné nie je pripravená. Poviem to na plnú papuľu: V dnešnom svete je príliš veľa ľudí, ktorí každého ojebávajú, než aby sme si mohli dovoliť ľahko dôverovať.
Ale to už zabieham. To o čom som chcel rozprávať je iná vlastnosť indiána a vôbec všetkých postáv v tomto románe - a to, že sa za každých okolností správajú podľa svojho presvedčenia.
A tu sa dostávam k tomu, čo ma naozaj trápi - ja som sa podľa svojho presvedčenia nezachoval. Vynechám niektoré detaily, alebo možno aj všetky, v skratke, porušil som pravidlá slušného správanie, prekročil som medze, ktoré som navyše vlastne sám nastolil. A to mi ku cti neslúži.
Ale dá sa za niečo také vôbec ospravedlniť? Má sa človek za niečo také ospravedlniť?
"Prepáč, ja viem, že ma ľúbiš a časté (eventuálne častejšie - rozumej "viac ako raz") intímne styky ti vlastne nerobia dobre, ale teraz mi stojí a mám celkom dobrú príležitosť..." - to už od prvého pohľadu vyzerá ako totálna pičovina. A v minulom čase? "..., ale stál mi a tak som sa nechal uniesť...". Veď to je úplná kokotina!
Co teď, Holmesi?
Začnime sa správať podľa nášho ozajstného presvedčenia a nenechajme sa ovplyvniť tým, čo sa nám médiá snažia pretlačiť ako dôležité - prachy, sex a klamnú ilúziu krásy.
Ja viem, tieto myšlienky nemajú akoby koniec...
R.C.
Komentáre
.