God's gift

Faloš vôbec nie je zábavná vec. Klamať patrí k modernej spoločnosti podobným spôsobom ako mobilný telefón a internet. Ale prečo?

Aký dôvod má klamať o hocičom? Jasné , všetci vieme o čom je "white lie". Lenže, s pravdepodobnosťou nebezpečne blížiacou sa istote bude každé klamstvo raz prezradené. Nikdy nikto ešte nevyviazol s čistým štítom.

Ja som nespočetne krát klamal. Niekedy som nemal na výber, niekedy som bol jednoducho lenivý priznať pravdu, skrátka mi prišlo jednoduchšie povedať nejaké klamstvo.

Lenže nebezpečenstvo klamstvá nespočíva v odľahčení, ktoré nám prinesie ak klamstvo prejde. Najväčšie nebezpečenstvo klamstva spočíva v absolútnej (opak relatívnej) jednoduchosti, s akou klamstvá tvorím. Vymyslieť si s kamennou tvárou sebemenšiu pičovinu je extrémne jednoduché. Je jednoduché získať rešpekt spoločnosti niečím, čo som si práve vymyslel.

A to je kameň úrazu! Ak to raz ide ľahko, pôjde to ľahko aj druhý krát! A tu sa dostávame do centrifúgy klamstiev. Čím viac si vymýšľame, tým väčšia je pravdepodobnosť toho, že sa oceán našich klamstiev prevalí a my skončíme s holým zadkom pred spoločnosťou, ktorá sa nám otočí chrbtom.

No má toto niekto za potreby?

A najhoršie je, keď máte schopnosť prehliadnuť tieto reči vychádzajúce z toho, že niekto si potrebuje niečo dokázať, eventuálne niekto chce dosiahnuť niečo, čo sa pravdou nedá dosiahnuť. Človek sa ani nenazdá, na pár dní stratí kontakt s pravými priateľmi a zrazu je obklopený falošnými úsmevmi, snahou niečo dosiahnuť...

Priznám sa, faloš nenávidím. Faloš je pre mňa dôkazom slabého charakteru. Faloš už nie je občasná lož. Faloš už nie je, keď si z niekoho uťahujem. Faloš je keď už nehľadím na nikoho iného, iba na seba. A chcem dosiahnuť to, čo som si zaumienil bez ohľadu na hocikoho.

A to nie je práve zdravý prístup.

R.C.