God's gift

Ráno som sa zobudil neskôr. Priateľka už doma nebola. Na stole v kuchyni ma čakali raňajky, bageta, ochutený rožok (tzv. pizza rožok) a oškvarkové pagáče. Záleží jej na mne.

Niekoľko rôznych podnetov ma ale prinútilo zamyslieť sa nad tým, ako žijeme. Dnešné ráno bola iba čerstvá čerešnička na instantej torte. Šľahačka z prášku, múčne cesto a nechutné umelé maslo miesto prírodných surovín. Taký je náš život.

Miesto hĺbky si volíme povrchnosť. Miesto dvoch kávičiek s priateľmi týždenne si denne píšeme na rôznych instantných kanáloch s dvadsiatimi známymi, pričom sa nedostaneme ďalej, než po ako sa dnes máme (všimli ste si, ako často sa máte jednoducho "fajn"?) a ako sme sa naposledy opili.

Nie je to mrzuté? Naozaj si nemáme čo iné povedať? Alebo je chyba v tom, že nemáme vyhradený čas "na priateľov"? Ale Ross, poviete si, ako si môžem vyhradiť čas na priateľov? Som veľa v práci, oni sú veľa v práci, nemáme inú možnosť kontaktu než cez Skype či MSN či ICQ.

Alebo Facebook. To je kapitola sama o sebe, ja len poviem, že hoci aj dvestoznakový status a najhlbšej (a často až neuvážene úprimnej) myšlienke človeka povie hovno. Životné skúsenosti predávané týmto spôsobom nulové. Spôsob zmýšľania človeka a jeho cesta k tejto myšlienke - nulové.

Život je jednoducho príliš náročný na spracovanie všetkých informácií, príliš rýchly na rozvrhnutie každej aktivity, ktorú by sme chceli robiť. No predsa, nedá sa to robiť inak, než hľadať skratky na všetko čo robíme? Nedá sa to inak, než obed v McDonalde, káva za behu z Coffee & co. a na večeru vyprážané rybie prsty s hranolkami?

Dá? Nedá?

Ešte aj ten sex je rýchly. Rýchlovky. Narýchlo odhrnuté nohavičky stranou. Nohavice z pánskeho obleku na kotníkoch. Snáď to tá kopírka vydrží. Instantný sex.

Ja si myslím, že s trochou snahy sa to dá dosiahnuť. Dá sa to zmanažovať tak, aby sme všetko stíhali. Vlastne, ani nemusíme všetko. Ak stihneme 80% z vecí, ktoré sme stihnúť chceli, je to vynikajúce. Máme plný život zážitkov, všetko možné.

Neveríte. Ani ja, svojím spôsobom. Kedy mám zarábať peniaze? Kedy spať? Rozbehnúť firmu – to niečo stojí. Najmä môj čas. Preto som sa rozhodol pre experiment.

Podarí sa mi nahradiť rýchle a povrchné spôsoby fungovania premyslenejším a kvalitnejším životom? Postup už mám premyslený.

Instantné programy budem mať zapnuté, ale len pre potreby rýchlej komunikácie – často je efektívnejšie poslať jeden obrázok a dve vety než stráviť dvadsať minút na telefóne.

Na sociálnych sieťach strávim minimum času - ani ako "relax" nie. Radšej sa vybehnem na desať minút prejsť a zavolať niektorému zo svojich priateľov a porozprávať sa s ním o živote, čo robí a ako sa má. A z otázky "ako sa máš" sa stane ozajstný záujem, nie stretávacia fráza.

Ďalší z krokov robím zajtra. Varím obed pre seba a pre priateľku. Niečo jednoduché. Špagety. Ale nie z konzervy. Prirodzené, plné a na prírodných veciach založené špagety. A popri lúpaní rajčín sa jej spýtam, aký malá týždeň. A tak sa z instantného jedla stane spoločná činnosť - dve muchy jednou ranou, tak sa tomu vraví – kvalitné jedlo a zmyslupne využitý čas.

A hneď po jedle môžem opäť pracovať – oddýchnutý, najedený. Tak začnem ja svojím prvým roztrasenými krokmi k lepšiemu svetu. Ako môžete začat vy?

Napíšte mi do komentárov, možno niečo vymyslíme pre každého.
R.C.