God's gift

Nevadí mi, keď sa za mnou ľudia na ulici otáčajú. Aby som povedal pravdu, lichotí mi to. V podstate sa dá povedať, že som sa preto narodil. Narodil som sa, aby ma ľudia obdivovali, aby sa za mnou otáčali a vzápätí si šepkali: "Videl so ho? Ten zadok...". Preto chodím do mesta zásadne v tmavých okuliaroch — pridáva mi to na dôležitosti, najmä keď je vonku zatiahnuté — cítim tie pohľady, ako si vravia: "Ten je naozaj výnimočný!".

Našťastie, moja krása mi nedovoľuje sústrediť sa na niečo iné. Niekedy ráno sa stane, že prídem neskoro na ranné latté s kamarátmi, pretože jednoducho neviem odtrhnúť zrak od zrkadla. Niekedy sa v noci budím s pocitom, že sa jednoducho musím postaviť a ísť sa presvedčiť do kupeľne, že aj rozospatý som krásny. Myslím iba na to, koľko šťastia mám a ako to využijem.

Akurát minule som bol takto na káve a slečna od vedľa pri stole ma hypnotizovala pohľadom, evidentne o mňa mala záujem. Veľmi rýchlo som si ju premeral (ale naozaj veľmi rýchlo, pretože som na ňu nepotreboval veľa času) a odvrátil som zrak. Ako si táto chudera dovolila čo i len zavadiť o mňa pohľadom?

Po tomto frustrujúcom zážitku som veľmi rýchlo musel ísť do fitka, trochu si zabehať a poobzerať sa po ľuďoch, ktorí stoja za to, aby som na nich spočinul pohľadom na dlhšie ako dve sekundy.

A tak som spoznal svoju nastávajúcu. V dave tých priemerných žien je absolútne výnimočná. Nielenže má dokonalé telo (niekto by mohol naznačiť, že keď má žena tak vypracovanú hruď, že je ako mužská — taký ženský ekvivalent bezkrkosti — nie je príťažlivá, ale to je blbosť), ale evidentne aj velkom silné finančné pozadie.

A ja som už taký, peniaze ma priťahujú. Veď prečo by som sa mal uspokojiť so svojím výzorom s nejakou chuderou, čo nemá ani na poriadny obed, či na poriadnú žúrku v UFO?

Ešte, že som sa vyspovedal. Môžem si ísť dať latté a počkať, kým Ferka vyzdvihne. Potom buďem šťastný.

Váš prevtelený "ach jaj" Ross