God's gift

Včerajší príspevok na tému Winnetou ma priviedol na myšlienku, ktorú dnes pred vami predostriem.

V prvom rade, opäť som si vyhľadal tieto knihy a prečítal som ich. útržkovite, ale pripomenul som si všetky napínavé momenty, ktoré som pri čítaní týchto kníh zažil kedysi, opakovane.

A opäť ma raz zasiahol súcit s červeným plemenom, ako je opísané v Mayovkách. Predsa len, odhliadnuc od niektorých zlých vlastností (krvilačnosť, určitá necivilizovanosť) majú niektoré vlastnosti, ktoré mi jednoducho chýbajú.

Áno, hádate správne, opäť raz budem oplakávať vlastnosti a hodnoty, ktoré sa z našej spoločnosti vytrácajú.

Sú charakterní, s výnimkou niektorých kmeňov sú naozaj charakterní. Ich slovo má váhu, ich slovo a sľub vždy dodržia. Dnes vidím na každom rohu ľudí, ktorým neverím ani oči na tvári ani nos medzi očami. Klamú telom, klamú dušou, klamú sami seba.

Sú vytrvalí. To chýba v dnešnej rýchlo fungujúcej spoločnosti. Ponáhľame sa za peniazmi, za šťastím, ustavične sa ponáhľame. Môže to vyznieť ako paradox, ale ja stres a rýchle tempo zvládam celkom v pohode. Ale vidím to okolo seba, podobne ako klamstvo. Ľudia to nezvládajú. Nechcem vyznieť pateticky, ale koľko z vás niekedy zastane? Len aby sa pozreli na oblohu a zostali napríklad uchvátení krásou jej farieb? Koľko z vás?

Skoro nikto! Pretože sa ponáhľate! A z toho istého dôvodu nevydržíte niečo vybudovať, pracovať na niečom, čo vyžaduje veľa trpezlivosti. Pretože chcete výsledky a najlepšie hneď!

Vedia oceniť ľudí. Tu ale nechcem vyznieť ako pokrytec, pretože, ja sám som veľmi posudzovačný (halo? nejaký lepší preklad slova "judgmental"?). Ale predsa len, sú skutky, malé i veľké, ktoré jednoducho treba oceniť aj na najväčšom nepriateľovi.

Ibaže nie. My všetci bazírujeme na našich prízemných snoch, hľadáme šťastie vo falošných ideáloch a nechávame sa denno-denne zaslepiť. Raz reklamou, raz spoločnosťou, taz našou vlastnou nenávisťou. A najhoršie? Nenávidíme sami seba, za to čím sme sa stali.

R.C.