God's gift

Nič nestíham. To je základná myšlienka, s ktorou ráno vstávam, večer zaspávam a prežívam ten čas medzi tým. Niekedy to vyzerá lepšie, niekedy horšie, ale zďaleka to nepovažujem za stav hodný slova "ideálny".

Presnejšie, na škále ideálnosti sa nachádzam na opačnom póle a na dotazníku zaškrtávam "skôr mi lezie na nervy". To je môj život.

Na to aby sme zistili prečo to tak je, nemusíme chodiť ďaleko. Ja odpoveď poznám, je to zmes lenivosti, záujmu o všetko a prílišného/žiadneho sebavedomia. Zvlášť to sebavedomie sa aktivuje väčšinou v nesprávnu chvíľu, keď mám čušať, kričím a keď mám zaujať, mlčím.

Tým pádom sa deje to, že ani bežné príjemné zážitky si nevyuchutnám tak akoby som chcel, pretože niekde na pozadí sa v mojej mysli stále prehráva "nestíhaš, nezvládaš, nestíhaš".

S pravidelnosťou nedele prichádza uvedomenie a sľuby, že sa to všetko zmení. Každý večer ulíham s tým, že "zajtra to bude takto" a ráno vstávam ubitý a nič sa mi nechce.

Toľko k sebareflexii.

Ani ten sex s láskou ma nebaví, pretože si ho nedokážem vychutnať, neviem vypnuť v tom správnom okamihu. Áno, viem vypnúť myšlienky, ale podvedomie sa stále nevie uvoľniť.

Ja to môžem jebať.

R.C.