God's gift

Od svojich dvanástich rokov do svojich osemnástich rokov som trávieval letá na dedine, hoci som čistokrvný mestský chlapec.

Tieto letá sa vždy niesli v tom istom duchu. Bol to duch rodinného domu na dedine - taký ten typ, ktorý má veľa izieb, no poznáte iba niektoré z nich. Veľká plechová brána, na ktorej sú aj dvere obyčajnej veľkosti, ktoré sa dajú otvoriť samostatne. Veľký dvor so psom, sliepkami a zajacmi, cez ktorý sa ide autom do garáže.

Medzi moje obľúbené zariadenia domu patrila najmä prababička, ktorá vždy voňala po perníkoch, vyjadrovala sa s miestnym prízvukom a vynikajúco varila. Rovnako staré drevené postele, ťažké "duchny", niekoľko izieb v dome, do ktorých som nikdy nevstúpil. Chlieb s masťou a cibuľou.

No to, čo som mal najradšej na mojich letách na dedine, sa skrývalo mimo domu. Patrili medzi to návštevy miestenho potoka (existuje dedina, ktorá by jeden nemala?), žatva, dvakrát za leto kolotoče.

Neskôr tancovačky, vysedávanie dlho do noci na lúkach, meškanie domov, susedia na dedine. To všetko ma zrejme akýmsi záhadným spôsobom ovplyvnilo - tento spôsob trávenia voľného času som si priniesol aj do Bratislavy a drží ma dlhé roky. Na strednej škole, na vysokej škole aj po vysokej škole, stále mám rád prechádzky nocou, posedávanie na lavičke - na rozdiel od školopovinnej mládeže však nie s lacnou vodkou.

Pamätám si aj svoje prvé lásky. Pehatá Anička, vtedy šesnásťročná, s ktorou sme skúšali prvé pusinky. Bolo to tesne po žatve, keď jej otec spolu s ostatnými chlapmi odpočívali, odrezky z obilia ma kúsali po celom tele a usmieval som sa na svet. Bolo augustové popoludnie a my sme sa vytratili za jednu zo starších kôp sena. Anička sa ku mne pritúlila, usmievala sa na mňa, usmievali sa aj jej pehy. Spoza chrbta jej svietilo neskoré letné slniečko, vzduch bol príjemne chladný, príznak dažďa, hoci na nebi nebolo ani mráčka.

Tak vlastne padla moja prvá pusa, opretý o kopu sena, v jednom z tých momentov, ktoré sa tak dobre vynímajú v klipoch rozchodových pesničiek.

Prvé orálne dobrodružstvo som zažil o tri roky neskôr, to som mal sedemnásť. Slečna sa volala Jožka. Neuveriteĺné meno, dnes... V tom čase som sa mu samozrejme nečudoval. Behali sme spolu k potoku, po žatvách, po kolotočoch, po tancovačkách. Boli sme nerozlučná dvojica, i keď sme obidvala tušili, že keď toto leto skončí, uvidíme sa až o rok.

Bolo to približne tri týždne pred mojim odchodom. Boli dve hodiny poobede, my sme sa boli na vytrávenie okúpať v potoku. Sedeli sme na hrádzi, nohy sme mali potopené vo vode. Slniečko pálilo pekne z hora, no my sme sedeli v riedkom tieni tenkých konárov stromu. Jožka ma bozkávala na krku a zašepkala mi do ucha: "Chcela by som ti niečo dať, kým odídeš a uvidíme sa o rok".

A tak vlastne prebehol môj prvý orálny sex. Vtedy som bol v siedmom nebi - mala osemnásť rokov a ako si spomínam na svoje neskoršie roky, bola aj skúsenejšia ako množstvo "mestských" dievčat, takže je pre mňa neprijateľné akceptovať názor, že by sex na dedinách bol menej "pôžitkársky" ako v meste. Viem o tom svoje, i keď je možné, že som si tento akt len zidealizoval.

Na rozlúčku so mnou neprišla.

Neskôr v zime zomrela prababička a ja už som na dedine nemal u koho bývať. Jožku som už nikdy nevidel a predsa, vždy keď si spomeniem na hrádzu, usmejem sa.

R.C.