Ráno som opäť otvoril oči. Viem, je to príliš, tento začiatok, ale všetko tak začína. Všetko začína tým, že ráno otvorím oči.
Vedľa mňa, sotva sa dotýkajúc môjho ramena ležala ona. Nie prateľka, nie milenka a predsa nám obom tento vzťah vyhovuje. Nezdieľame všetko, zdieľame len to čo chceme a kedy chceme. Pomaly som sa začal mrviť v posteli, pretočil som sa na druhý bok, prikryl som sa perinou.
Keď som otvoril oči neskôr, už to nebola tá istá osoba, pri ktorej som sa zobúdzal predtým. Už nebola spiacou princeznou, ktorá sa usmieva zo sna. Už bola drobnou vysmiatou bytôstkou, ktorá poskakovala po izbe a tešila sa za celý svet.
Po rannej sprche, bez ktorej sa na svet iba mračím a vrčím, vôbec nehovorím a len pomaly sa pohybujem po byte, som si zaliezol späť do postele. Pri posteli bol otvorený sekt, sladký, nalial som si, zapol som si počítač a pomaly som rozhýbaval mozgové bunky.
Po asi piatich minútach prišla, zavrela mi počítač, zobrala sekt z ruky...
R.C.
P.S.: To sa len chválim.

Komentáre
potmehud
:))
a mas sa cim? :)
kiti
komu lepsie ;)
G.G. :))
No
Žeby to bolo tvojou prítomnosťou ?