God's gift

Napríklad posledné dva-tri mesiac v mojom prípade. Ani teraz to nie je veľmi ružové a navyše, rozptyľujú ma cigáni vykrikujúci pod mojim balkónom.

Nemám pocit, že by môj život bol nudný, ako som už niekoľkokrát spomenul. Problém je, že k tomu, aby sa človek k niečomu vyjadroval, potrebuje nad vecami premýšlať-a niekedy sa jednoducho stane, že niet nad čím.

V poslednom čase moju myseľ zamestnáva najmä práca (viac ako obyčajne), plánovanie dopredu, dobiehanie rôznych termínov, odovzdávanie projektov, navrhovanie termínov odovzdávania projektov a rôzne iné symptómy prislúchania ku korporátnej časti spoločnosti. Tu však treba zároveň otvorene povedať, že práca nebola nikdy hlavnou témou môjho blogu.

Na osobnom "fronte" však takisto nie je nič nové. Respektíve, aby som bol presný, niečo nové je, ale (opäť to ale, toho by som sa mal zbaviť) sled žviotných udalostí, ktorý sa udial v poslednom čase ma jednoducho k ničomu neprinútil. Nové známosti boli alebo plytké, alebo nezaujímavé, čím ich samozrejme nechcem uraziť. Je však známe (minimálne mne), že s výnimkou niekoľkých osôb, do určitej úrovne vzťahu človek-človek, zoznamovanie sa a spoznávanie sa sú často o tom istom.

A niekoľkokrát prežiť zoznámenie, úvodné oťukávanie, spoznávanie seba, záľub a svojich reakcií na osobu je dostatoćne monotónne na to, aby som ešte o tom písal. Zároveň, ak osoba nemá životný príbeh, ktorý by obsahoval ten prvok, ktorý ma núti premýšľať a následne o tom písať jednoducho nie je o čom.

Keď nie je o čom v oblasti jednotlivca, je možné, že sa dá vyjadrovať ku spoločenským udalostiam. Žiaľ, ako pomerne vyťažený človek nesledujem správy, len si občas na kávičke prečítam Nový Čas (ako odľahčenie-akurát sa vždy rozćúlim nad úrovňou slovenskej žurnalistiky), o politike toho veľa neviem (tiež som to už spomínal), rozhodujem sa na základe toho, či je mi človek (strana, ...) sympatický a navyše, k spoločenskému životu sa vyjadruje kde-kto. Takže, na internete (dokonca aj na blog.pravda.sk) je názorov na to čo sa práve deje "habadej" a ten môj by nemol o nič čerstvejší či zaujímavejší, tak to nechávam tak.

Vo výsledku, ťažiskom môjho života i môjho blogu, ktorý je vlastne nastaveným zrkadlom mne samému sú interakcie so spoločnosťou. No keď tieto interakcie nie sú "tvorivosť-pudiace", nie je o čom.

A to je problém môjho spisovateľského bloku.

R.C.