Sedím doma, za počítačom a som totálne prespatý. Mrte úlet... (pre tých, ktorý narážku nepochopili, nech si ťuknú sem: http://www.strategie.sk/showdoc.do?docid=16821) a nejak tak rozmýšľam nad všetkým čo sa udialo za posledné dni, mesiace a roky môjho života.
Áno, presne tak, mnohí už pochopili, nemám nič lepšie na práci ako zhodnotiť úspech a plnenie päťročného plánu - nie, žiadny nemám - a zabávať sa na komunikácií s mojimi priateľmi. najskôr si ale idem dať koláč a malrborku
Hotovo, koláč som vyfajčil, malrborku zjedol... Čo teraz? Zase sedím a pozerám sa do tohto ubíjajuceho monitora, myšlienky mi šialeným spôsbom cikrulujú v hlave. A zase som sa ocitol na tom mieste, v tom konkrétnom rozpoložení mysle, ktoré naozaj nemusím - aj by som niečo robil, ale nič sa mi nechce.
Žilami, mysľou, srdcom ale hlavne žalúdkom mi koluje taká neistá a nejasná nervozita. Nie tu, nie teraz. Nie takto. Niečo je zle. Niečo je ináč. nejak inak by to malo byť. Nie? Nie. Neviem. Čo?
Mal by som vedieť, čo chcem, ale ja neviem. A možno viem, ale nechcem vedieť. A miesto toho, aby som bol niekde, s niekým, sedím doma a pozerám sa na monitor, na kurzor, na to ako sa kurzor hýbe a za ním naskakujú písmenka.
Fuck, toto nie je dobre.
Nevadí, príjemnú zmätenú sobotu Vám praje R.C.
Komentáre