God's gift

Ešte pred tým než niečo skutočné (...) napíšem, chcel som napísať vtip, ale medzičasom som to zabudol.

Niekedy, vo výnimočných momentoch tohto veľmi zaujímavého života, kde vám nikto nič nedaruje, sa ľudia naozaj zaujímajú o to, čo by ste chceli. A presne toto sa mi odohralo nedávno, žena (wau!) sa ma spýtala, čo by som chcel a ja som... nepovedal sex.

Pretože vecí, ktoré by som chcel je oveľa, oveľa viac, hlavne:

Aby ľudia k sebe nesprávali ako jebnutí
Ale toto je celkom nad moje sily... Niekedy žasnem čo všetko ľudia sú schopní druhým spraviť... A ešte sa čudovať keď príde adekvátna odpoveď.

Aby sa tá teta, vedľa ktorej som sedel v čakárni osprchovala
Myslím, že toto nemusím viac rozoberať, ehm.

Aby sa dalo ľahšie zabudnúť
To je myslím tiež celkom jasné, že prečo. Predsa ex. A áno, zabudnuť nie je to najlepšie riešenie, ale praje si ho vždy každý, keď to vidíme ako najjednoduchšie riešenie...

Aby som sa videl viac s ľuďmi, s ktorými to kvôli časovo-priestorovým dôvodom nejde
Je to tak. Časom sa väčšina priateľstiev či kamarátstiev rozpadne. Ľudia majú rôzne priority, rôzne ciele - a často ich ku všetkému vedú iné cesty. Niektorí ľudia, ktorým by som sa napríklad teraz chcel ozvať sú stovky či tisícky kilometrov odo mňa (ani nehovorím, že tí, ktorých by som najradšej poslal na druhý koniec sveta tu samozrejme zostali) - a tí, ktorí sú "blízko"? Niet času...

Aby svet prestal byť zo dňa na deň rýchlejší
Ľudia už pred desiatkami rokov zistili ako ten čas letí. Už je to len horšie. A ja sa nechcem naháňať väčšinu svojich dní. Načo potom žijem? Môže za to rýchlejšia výmená informácií? Konzumná spoločnosť? Kto vie. Ale raz sa nad tým zamyslím.

Ale najviac by som si prial, aby som nemusel nad všetkým donekonečna premýšľať.

R.C.