God's gift

Ženy rady vravia, že dĺžka samotného pohlavného styku, dĺžka penisu, alebo či dosiahnu orgazmus, to u nich nehrá rolu. A potom to riešia na kávičke a bohovsky sa vytešujú z dlhého sexu (primerane samozrejme, takých 6 hodín je fakt zaberačka...), ohromne uctievajú chlapov s veľkým kokotom a sťažujú sa, že sa "už aspoň pol roka nespravili".

Nie, nesnažím sa preniknúť medzi ženy, ani nemôžem povedať, že by som reálne takýchto kávičiek často zúčastňoval. Ale, čo to som si už prežil, čo to som počul. A vôbec som nebol šťastný. Moderný muž je na každom kroku porovnávaný. Nevravím, že ženy nie (žiaľ, aj ženy a mnoho žien má z toho celkom vážne psychické problémy), ale predsa len, je som muž a preto sa na veci pozerám z mužského hľadiska.

No muži, na rozdiel od žien majú jednú zásadnú nevýhodu - jedna z vecí, na základe ktorej sú porovnávaný je orgán, na ktorého funkčnosť vplýva mnoho faktorov... a muž nad ním nemá žiadnu kontrolu. Viete, ktorý myslím. Ale to nie je to, o čom by som teraz chcel písať.

Teraz ide skôr o tie ženské orgazmy.

Ženy rady tvrdia, že na tom nezáleží, ale často sa tým trápia. Často to ani nemusia povedať otvorene - mám oči a nie som slepý. Záleží im na to. Presnejšie, záleží Vám na tom! Áno, práve som zmenil rod a oslovujem Vás právom.

Modernými ženami sa budem zaoberať niekedy inokedy, teraz len toľko, že neviem čím to je, možno tým, že som mal nedávno dlhší vzťah, ale stala sa zásadná vec.

Mal som pocit, že približne rozumiem ženskému telu. Ale len som si to myslel.

Totiž, dosiahnuť ženský orgazmus nemôže byť taký problém (keď teda nerátame psychiku, ale ideme väčšinovou cesto, extrémne prípady nerátame - aj keď, musím povedať, že je mi ich veľmi ľúto - ak niekto trpí za niekoho druhého chybu (a psychické trápenie znamená často trpieť veľa), je to veľmi "ošemetná" záležitosť), je to predsa len pár správnych pohybov, či už rukou, jazykom či penisom.

Lenže, na to, aby toto muź mohol robiť, musí cítiť feedback, alebo ako sa povie po slovensky, odozvu.

A to je kameň úrazu! Ja mám pocit, ako keby sa miera vzrušenia pohybovala celkom nezávisle na tom čo robím ja! Jednoducho, nerozumiem ženskému telu! Nie je to o tom, že by ma to nebavilo a ja som to len tak odflákol. Ja sa snažím, ale tápam, tápam podobným spôsobom ako kedysi v pätnástich, keď som "to" videl prvý krát.

A to je pre každého dospelého muža veľmi nepríjemné. Odhliadnuc od faktu, že nechať sa navigovať nemusí byť príjemné ani pre jednu stranu (ani nie je! nemám šestnásť! - ach, tá skurvená mužská hrdosť...) je tu ten zásadný problém - ja nechcem návod, ja to chcem vycítiť!

Áno, viem. Možno je to len touto partnerkou. Možno je to tým, že som trochu zdegešený (nehorázny výraz) z predchádzajúcej priateľky - predsa len, už sme spolu bývali a ja som naozaj dosť dlhú dobu neokúsil nič iné. A možno som jednoducho naozaj napiču.

A tu to uzavriem. Nepotrebujem vaše rady dámy, nepotrebujem vašu ľútosť! Jedine, že by ste snáď mali naozaj dobrú radu, inak si vaše patetické "musíš skúšať" môžete strčiť za klobúk!

R.C.

P.S.: Žartujem, ja mám svojich čitateľov rád.