God's gift

Človek v nej sedí, pozerá okolo seba, pozerá a pozerá. Pozerá a nechápe. V kontradikcii s tým, o čom som písal nedávno som vošiel do miestnosti, objednal si svoju kofolu - mal som striktnú abstinenciu, a rozmýšľal. Bol som tesne po hádke, po veľkej hádke, v ktorej mnohé veci zrazu nedávajú zmysel.

Po hádke, po akej manželia odchádzajú, manželky berú deti a už sa pomaly hádajú, kto si čo zoberie. Po hádke, po ktorej milenci píšu hladné správy svojím bývalým milencom a milenkám, hľadajúc náruč, ktorá ich prichýli, aby si našli aspoň na chvíľku kúsok pokoja, o ktorý sa pripravili. Po hádke, po ktorej sú ľudia schopní nebaviť sa roky.

Takto som si sedel v miestnosti plnej žien ako žralok hodený medzi makrely a rozmýšľal, či tie makrely za niečo vôbec stoja. Nevyzerali zle, vyzerali celkom chutne - teraz už späť od akvarijných prirovnaní - zaujímavé účesy, príjemné úsmevy a postavičky ako lusk.

Ja som sa v hlave vracal ku všetkému, čo sme si povedali, čo sme si nepovedali, čo sme si povedať mali. Ku všetkému čo bolo povedané a nebolo myslené vážne, rovnako ako ku všetkému, čo nikto nepovedal nahlas, ale dalo sa tušiť vo vzduchu - k vášnivým obvineniam a chladným udobreniam.

Ono, už keď je hádka vášnivejšia než udobrenie, človek rozmýšľa, či je ten vzťah naozaj taký zmysluplný. Otázne je, či však vášni nebráni tvrdohlavosť - tak, ako často v mojom prípade.

Sedeli sme v miestnosti, v podniku, ja a moji kumpáni, pripíjali sme (ako obvykle), bavili sa najhlasnejšie (ako obvykle), no v mysli sme sa každý evidentne preberali svojimi svetmi. Dokonca aj debata o tom, či súčasná vláda narobila viac škody ako úžitku, alebo narobila viac škody ako veľa škody - pretože ani jeden z nás neverí, že urobila niečo v intervale (nejaký úžitok; iba úžitok> - bola akási menej horlivá.

A časom som tomu začal rozumieť - jeden v súčasnosti prechádza krízou osobnosti, jeden sa už pol roka rozchádza s priateľkou, o ktorej rád hovorí, že bola jediná, ktorú skutočne miloval, a ten posledný, toho v ten deň povýšili. Keď tak nad tým rozmýšlam, ten povýšený (pozor, nie povýšenecký!) vyzeral asi naozaj najspokojnešie.

Tak som si dal za úlohu poobzerať sa okolo seba. A spomínané štyri slečny z nadpisu, z ktorých len číšilo znechutenie slizkými chlapcami a chlapcami, ktorí sa k ničomu nemajú, boli tieto:

1., športovkyňa s menej krásnou kamarátkou, s ktorou si vynikajúco rozumejú

Krátke tričko, ktoré ukazovalo zdravo vycvičené svaly, úsmev, ktorý prezrádzal, že táto chlapa na pohybové endorfíny nepotrebuje, a zároveň trochu sklamaný pohľad. Ten som (a priznám sa, že neviem, či správne) prisúdil mnohokrát zažívanej nešťastnosti dievčat, ktoré sú také krásne/zaujímavé, že ich málokto osloví, pretože sa ich bojí.

2., tanečníčka s havraními vlasmi

Našľapovala jemne a "hojdavo", prechádzala istým krokom okolo nášho stola a mala ten najsladší úsmev, ktorý som... Jednoducho najsladší úsmev.

Druhé dve slečny boli síce krásne, ale už sa mi ich veľmi nechce opisovať - jedna prirodzená "baba" s postavou, ktorá evidentne spomína na časy nižšieho veku, kedy sa pravdepodobne naháňala s chlapcami po lúke alebo meste a zostala jej prirodzená vyrysovanosť svalov a pružnosť postavy. Druhá vyzerala, že na kozmetiku chodí hneď vedľa posilňovne - a do obidvoch aspoň trikrát týždenne.

Takto som tam sedel, okolo mňa to vrelo a ja som si aj tak nič okolo seba nevšímal, chcel som byť doma, vyjasniť si všetky problémy a spokojne zaspať tam, kde mám pocit, že patrím.

Tá "dokonalosť" okolo mňa totižto pripomínala prchavú dokonalosť, ktorú človek vidí najmä po hádkach, po rozchodoch a tesne po odmietnutom sexe. Tá, ktorá zakrýva tie podstatné veci (ako pre koho) - smiech, radosť zo života a prekonávanie samého seba.

Tuším končím dosť pateticky.

R.C., Redaktor: L.