Včera som bol maximálne vyčerpaný (opakovanie pre tých, ktorí náhodou nečítali môj včerajší príspevok). Cítil som sa ako handra bez energie.
V tomto stave zároveň dosahujem nulovú toleranciu voči ľudskej hlúposti a všetkých vlastností, ktoré ma na ľuďoch serú. V tomto stave je zároveň pre mňa jednoduchšie nechať sa vytočiť, stačí si prečítať komentáre ku ktorémukoľvek článku na sme.sk a sme doma.
Eventuálne na inom webovom portáli či stránke, samozrejme. Sme.sk mi napadlo ako prvé, pretože mám stále v živej pamäti články o pohode, komentáre k nim a spôsob, akým tam ľudia medzi sebou komunikujú.
Na toto všetko som si spomenul, keď som predvčerom čital po dlhom čase admin.blog.sk a komentáre k poslednému uverejnenému článku.
Len narýchlo - ani s administrátormi blog.sk ani s Račanom (ktorý, ako som sa neskôr dozvedel je vlastne HogoFogo) som nikdy nemal problémy a ak sme spolu náhodou komunikovali, obidve strany mi prišli ústretové a milé.
Čo sa teda vlastne stalo, že sa títo ľudia dostali do zvady?
Vzhľadom na to, že celá táto zvada je mesiac stará, odmietam to zisťovať, tak ak niekto bude chcieť, môže mi to napísať do komentárov.
Ale späť k sme.sk a ako sa viem rozčúliť nad komentármi ľudí.
Čo ma na tom všetko zaráža je ten spôsob komunikácie a stret ľudí s rôznymi názormi a rôznymi schopnosťami, čo sa týka komunikácie. Obzvlášť ma poráža, ak je niekto tvrdohlavo presvedčený o svojom názore a zároveň disponuje nulovými schopnosťami argumentácie.
Vtedy by som jednoducho zabíjal. Ešte horšie to je, keď je niekto presvedčený o svojom názore, nevie argumentovať a navyše jeho názor pozostáva z evidentných kokotín! A do omrzenia ho opakujú!
Už som sa rozčúlil a to na to iba myslím!
Medzi obzvlášť obľúbené skupiny patria nasledovné:
- Náboženský fanatici
- Ľudia, ktorí návštevníkov Pohody označujú za bandu feťákov
- voliči a obdivovatelia Smeru, HZDS a SNS
- extrémisti akéhokoľvek založenia - veriaci extrémisti (preto sú v zozname dvakrát!), náckovia a všetci ďalší pofidérni xenofóbne založení jedinci (zoskupení v rôznych záujmovych združeniach)
Týmto vám všetkým prajem krásny pracovný deň a kokotizmus nech zhynie.
R.C.
Komentáre
Schválne
Vidím, že nie som sám...
Pracovne miesta