God's gift

Úvod

"Pád na dno" je slovný obrat používaný v prípade, že človek dosiahol určité minimum. Ako každé popisovanie duševného, či citového stavu je pád na dno vysoko relatívny pojem.

Pre ilustrovanie tohto tvrdenia si predstavte nasledujúcu situáciu. Žiak základnej školy, nie veľmi obľúbené dieťa, príde o "frajerku". Jediné, čo mu zostáva, sú rodičia, ktorí ho nechápu, a kamaráti. Napríklad. Áno, viem si predstaviť, ako sa mnohí z vás zatvária, keď si predstavia túto situáciu. Pousmejete sa, možno si mnohí z vás spomenú na svoju prvú životnú situáciu, kedy ste sa jednoducho stratili.

A predsa, keby sme toto povedali niekomu, koho opustila žena s deťmi, pretože im našla nového otecka, pozeral by sa na nás ako keby sme padli z marsu. Pretože jeho dno je oveľa tvrdšie, oveľa vyspelejšie.

Je oveľa hlbšie ako dno nejakého posraného decka zo základnej školy. No aj takáto životná situácia môže prísť niekomu smiešna. Vždy je niekto, kto stratil dieťa. Alebo dve. Rodič preživší svoje dieťa by dal milióny za to, aby jeho deti žili, aj keby s niekým iným.

Na tomto všetkom dieťaťu zo základnej školy nezáleží, pretože neprežilo pocit mať "naozajstnú lásku", nemalo dieťa, ani dom nad hlavou, o ktorý by mohlo prísť. No vie, že v rámci svojej životnej situácie dosiahlo dno, možno je frustrované, možno je nahnevané. Možno príde domov, zoberie zbraň a svoj hnev vyvŕší na prvom človeku, na ktorého sa mu podarí hodiť vinu za jeho situáciu.

Tu sa dostávame k dvom základnym aspektom dosiahnutia dna. Po prvé, nie je vhodné pozerať sa na problémy druhých cez naše dioptrie. Zhadzovanie problémov druhých kvôli ich "malichernosti" ešte nikoho nikam nedostalo. Po druhé, dostať sa na dno je ľahké. Uvedomiť si prečo, nájsť skutočný problém, odstrániť ho a znovu sa postaviť nie je ľahké.

Pochopenie

Človek je taký tvor, ktorý ma tendenciu —česť výnimkám— ísť jednoduchou cestou. Nemám peniaze — požičiam si od banky. Krachuje mi manželstvo — môže za to manželkin nový priateľ. Stratil som prácu — zamestnávateľ je hajzel. V každom životnom probléme sa dá najsť riešenie, ktoré spočíva v tom, že si nájdeme náplasť (hypotéka od banky), prípadne hodíme vinu na druhého (tie dva ďalšie príklady).

Chce to veľa úprimnosti k samému sebe, priznať si, že sme niekde po ceste spravili chybu, a chce to veľkú dávku sebareflexie, aby sme našli túto chybu a odstránili ju.

Veľmi rýchlo k ukážkovým príkladom: Problémom v prvom prípade je prílišná fixácia na materiálne veci, zbytočný nadštandard. Ten druhý príklad — manželstvo krachuje v úplne inom momente, než je definitívny odchod manželky. Pre tretí príklad pletí — pracovití a schopní ľudia sú poslední na vyhadzov. A ak aj dostanú padáka, väčšinou nie je pre nich problém nájsť si novú prácu, pretože sú schopní a pracovití.

Samozrejme, tak ako všetko, ani toto nie je čierno-biele a existujú situácie, v ktorých sa ľudia neocitli vlastnou vinou a, žiaľ, často im nie je pomoci. Dnes je mojím cieľom je povedať niečo k situáciam, v ktorých sa ocitáme vlastnou chybou.

Príbeh

Mám kamaráta, ktorý sa svojou vlastnou vinou ocitol nedávno na osobnostnom dne. V mojich očiach táto situácia nenastala zo dňa na deň, ale, ako som vravel, postupným zhoršovaním, ktoré si, žiaľ, často uvedomujeme až keď sa situácia vyhrotí.

A to sa stalo aj jemu. Poznáme sa dlho, prešli sme si spolu všeličo od spoločného doučovania do školy až po sťahovania do nových bytov s partnerkami. Nasledujúce slová su pomerne šedá plocha, pretože som jednak osobne zainteresovaný a jednak mnoho vecí nie je jasných, hoci sú za nami.

Problémom môjho kamaráta, ktorý v určitom momente viedol k tomu, že sa v živote stratil ("padol na dno") bola pýcha. Jeden zo siedmich smrteľných hriechov. Súčiniteľmi v tomto prípade boli určité vrodené schopnosti, výber priateliek a partneriek a všeobecne, dobré veci.

Úspešný mladý chalanisko, mohli by sme povedať. Školami prešiel ľahko, prácu si našiel vždy, pretože chcel niečo dosiahnuť a so ženami problém nikdy nemal. Spojenie charizmy, peknej tváre a šikovnému narábaniu ústami (dámy, bez nápadov!) dosiahol od žien vždy to, čo dosiahnuť chcel. Musím povedať, že je len šťastím žien, že vedome nepracoval na imidži playboya, pretože by to na mnohé z nich malo pravdepodobne nedozierne následky.

To k čomu to, žiaľ viedlo, bolo—a musím podotknúť, že v mojich očiach—zbožštenie samého seba. Pýcha ho obrala o motiváciu. Ak je človek vo všetkom úspešný, ľahko uverí tomu, že sa nemusí snažiť. Ľahko uverí tomu, že je "zlaté dieťa", ktoré sa narodilo pod šťastnou hviezdou a to kriví jeho úsudok.

Stalo sa niekoľko životných situácií, ktoré boli priamym dôsledkom jeho neschopnosti objektívne posúdiť váhu jeho názorov. Neschopnosti a nechuti premyslieť veci do dôsledkov. Áno, prístup "z toho sa vykecám" spôsobil, že išiel ľahkou cestou. V tomto prípade bolo tou cestou zasahovanie do životov druhých bez akejkoľvek snahy predstaviť si väčší obraz, domyslieť si všetky možné výstupy svojich konaní.

A tak sa stalo, že nepekne zasiahol do života svojich najbližších, no stále reálne nevidel, čo spôsobil. Silných poškodil a slabí ho ďalej nasledovali, pretože jeho sebaistota —v tomto momente už zbožštenie— v tme priemerných svietila jasnejšie než slnko. A tak to išlo ďalej, až kým šťastne neumreli.

Koniec?

Samozrejme, nie. Najväčším problémom pre človeka, ktorý je presvedčený o vlastnej dokonalosti je konfrontácia s realitou, so skutočným stavom vecí, so situáciami, z ktorých sa človek jednoducho nevykecá. Sú to momenty, v ktorých treba konať, no reaktívna časť mozgu je zakrpatená dlhodobou nečinnosťou. Človek je paralyzovaný a kým si neprizná, že to celé pokašlal on, nikam sa nedostane.

A tak sa stalo. Najskôr si našiel kamaráta, s ktorým vymetali lacné podniky. Kamaráta, ktorý bol podobne ako on neschopný vidieť veci z väčšieho odstupu a tak sa spoločne skrývali pred tými malými problémami. Nepomohlo to.

Nebudem to viac naťahovať. Celé toto skončilo uvedomením si, že stratil motiváciu. Prečo ju stratil. Kde spravil chyby. Toto všetko si uvedomil a predsavzal si, že to vyrieši. V živote sú aj iné veci, než ľahko dosiahnuté ciele a utápanie nedostatku motivácie v alkohole.

Šťastný koniec, že?

Nie.

Problém nastal vtedy, keď sa týmito predsavzatiami nechal ukolísať. Nechal sa oklamať falošným presvedčením, že táto zmena prichádza z jeho vnútra, hoci to bolo iba porovnanie jeho životnej situácie s takým všeobecným ideálom. Pozrel sa na veci, aké by chceli od neho ľudia okolo a videl, že to nie je to, čo robí. Tak sa presvedčil, že to chce aj on a niečo si predsavzal.

No pravda je, že ľudí k ničomu neprinútime, ľudí nezmeníme. Môžeme ich iba inšpirovať.

Prišla ďalšia kríza, definitívna konfrontácia so skutočným stavom vecí. Prešiel miliónom uličiek, v ktorých sa snažil skryť, no nikde sa mu to nedarilo.

A dnes? Dnes ho nespoznávam. Vidím ako pracuje. Vidím ako sa snaží. Našiel vôľu a chuť zmeniť veci zvnútra miesto aplikovania stoviek náplastí a výsledkom je, že je radosť sa s ním stretnúť. Dôvodom je to, že jeho príklad inšpiruje.

A ľudí nemôžme prinútiť, môžeme ich iba inšpirovať.

Venované N., za to, že inšpiruje.

R.