Nemám rád rána, naozaj nemám rád rána. Príde mi neprirodzené vstávať hocikedy inokedy než presne v tom momente, ako si to vypýta telo. Príde mi šialené vstávať pred obedom, najmä preto, že môj biorytmus je posunutý o takých 5 - 6 hodín oproti režimu "bežného" smrteľníka.
Bohužiaľ, každý jedinec fungujúci v tejto spoločnosti sa jej musí prispôsobiť, najmä keď som v neuváženej chvíli súhlasil so stretnutím o desiatej ráno. O desiatej ráno! Kto príčetný funguje o takejto hodine? Veď ešte aj slnko tvrdohlavo odmieta vyjsť!
Dnes som však objavil... klamem. Včera som objavil zaujímavú vec. Volá sa to polyfázický spánok a jeho princíp je v tom, že človek vlastne nespí - idem o štyri až šesť zdriemnutí vhodne rozložených na celý priebeh dňa - takže človek vlastne spí štyri až šesť hodín denne.
Nemôžem povedať, že by ma takáto možnosť neoslovila, len si neviem predstaviť ako niečo takéto zladiť s režimom hocikoho spolubývajuceho - jednoducho, viete si predstaviť, že by Váš partner nespal celú "noc", ale vždy 40 minút o tretej, o siedmej, o jedenástej, o piatej a o desiatej večer?
Jeden z mínusov uvedených v "oficiálnej" wikipédii: "Človek stráca prehľad o dni, o tom či je ráno, večer, poobedie :) To ma naozaj pobavilo. Tomu sa hovorí "minor flaw", v reči geekov tiež "epic fail".
Nevadí, pohundral som si, idem utíšiť telo, ktoré brutálnym spôsobom protestuje proti rannej káve s cigaretou ako prvý raňajkám. Chce sa niekto podeliť so svojím hundraním alebo skúsenosťami s hocičím neštandardným v rámci spánku?
R.C.
Komentáre
Ráno
Ja som pre istotu minule