God's gift

Poznámka: Nasledujúce slová su mienené ako esej, vedúca k zamyslaniu a pri troche šťastia aj k zmysluplnej diskusii. Vzhľadom na to sa v texte môžu vyskytnúť nepresné informácie a slovné obraty "niekde som čítal" a podobne—nie však za účelom "úpravy" skutočnosti na svoj obraz—skôr pre zjednodušenie tvorby. To však nemení nič na fakte, že väčšinou sa pletiem iba v číslach, ktoré sú však uvádzané ako "ťažko približné". Ďakujem.

Ďalší škandál

Cirkvou otriasa ďalší škandál. Ďalšie a ďalšie prípady zneužívania detí – väčšinou chlapcov – sa vynárajú na svetlo sveta. Objavujú sa ďalší svedkovia, ľudia sa neboja mlčať.

Medzi škandálmi sú okrem iného nasledovné:

• Najnovší: Dnešný pápež, Benedikt XVI., podľa NY Times vedel o tom, že v 90-tych rokoch vo Wisconsine zneužívali hluchonemé deti (!) — podľa správ ide až o 200 chlapcov
  
• v roku 2007 cirkev vyplatila obetiam zneužívania v USA až 660 miliónov dolárov (t.j. v tom čase cez 16 miliárd SKK)
• v roku 2004 činilo podobné odškodné 100 miliónov dolárov
• v roku 2003 to bolo 89 miliónov dolárov
• v roku 1993 bol na 18 až 20 rokov odsúdený reverend J. Porter za zneužitie 28 detí

Zdroje: Rev. J Porter: boston.com, "odpustky": plus7dni.sk

Ďalej podľa článku v Plus 7 dní, od 50. rokov minulého storočia cirkev v USA vyplatila spolu 2 miliardy amerických dolárov obetiam rôzneho zneužívania. Musím poznamenať, že vyššie vymenované sú len značne šialené čísla, ktoré som našiel, zďaleka to nie je všetko.

Niečo iné než čísla

Čo však mňa na tomto všetkom zaráža je, že sa to neustále deje. Cirkev neustále odškodňuje, farári neustále zneužívajú a malí chlapci majú neustále traumy. Otázka, ktorá mňa zaujíma a je možné, že podľa niektorých čitateľov nie som dostatočne fundovaný na jej zodpovedanie, je nasledovná: Prečo sa toto všetko deje?

Za posledných, povedzme, 30 rokov, je badateľný posun spoločnosti ku konzumu. Žijeme rýchlejšie, míňame rýchlejšie a popritom všetkom sme vystavení moderným "lajfstajlovým" časopisom a televíznym programom, odkiaľ sa na nás valí nielen ďalšia vlna konzumu, ale, čo je horšie, aj ďalšia vlna "ideálnej krásy".

Mladé deti (trúfam si povedať, že viac dievčatá) sú vystavené neustálemu porovnávaniu s hviezdičkami, ktoré vidíme v televízii. Vo výsledku to vedie buď k depresiám – z neschopnosti vyrovnať sa v očiach mládencov hviezdičkam, za ktorými stoja tímy maskérov. Ďalej to môže viesť k apatii – to vysvetľuje takzvané "emo" – nechuť podobať sa hlavnému prúdu. Samotný fakt, že z pôvodne druhotného prúdu sa pomaly stáva hlavný, nechajme dnes bokom.

Tretia vec, ku ktorej to môže smerovať, resp. smeruje (zároveň alebo popri) predošlých, je neustála sexualizácia spoločnosti. Sex sa vyskytuje všade, lebo predáva. Dnes už nie je sex výsadou dospelých, či už v zmysle

rozmnožovania, alebo "zábavky", dnes je sex prostriedok ako prísť k peniazom. Preto môžeme vidieť dievčatá, ktoré predávajú svoje panenstvo, pretože už od útleho veku sú vystavené faktu, že sex = peniaze.

Nehovorím, že predtým to tak nebolo. Predsa len, nie nadarmo sa prostitúcii vraví aj najstaršie remeslo. No zároveň s "konzumeráciou" (akt prechádzania do stavu konzumnej spoločnosti) spoločnosti sa konzumnejším stáva aj sex, ktorý sa na jednej strane stáva bežnou súčasťou nášho života a na strane druhej je satanizovaný a stáva sa tak (minimálne v očiach mládeže) niečím žiadaným – zakázané ovocie chutí najlepšie.

Ako to súvisí s cirkvou?

Súvis s cirkvou vidím v jej neschopnosti prispôsobiť sa, v jej dlhoročných tendenciách udržať "status quo" za každú cenu. Je pre mňa nepochopiteľné, ako si niekto môže myslieť, že sexualizácia spoločnosti sa môže vyhnúť kňazom, ktorí sa, koniec-koncov, pohybujú v nej.

V sľube celibátu – pre mňa nepochopiteľnom a nezmyslenom – je jednoducho niečo pokazené. Evidentne, rozumové rozhodnutie vzdať sa svetských pôžitkov nie je organizmom celkom prijaté a vedie k tomu, že sa hromadí sexuálna energia. A tá sa jednoducho musí niekde vybiť a, žiaľ, vybíja sa na tých, čo sú jej najbližšie.

Buď to, alebo viera priťahuje najväčších "uchýlákov" na svete.

Čo s tým?

Ťažko povedať. Pre organizáciu, ktorej tajomstvá môžu byť príliš špinavé na prepieranie, či príliš zložité na pochopenie, v každom prípade nemôže byť žiadané prepieranie špinavého prádla na verejnosti. Miesto pôvodneho cieľu – slúžiť ľuďom a sprostredkovať im Boha – sa sústredí na svoje mocenské postavenie, udržuje si istú úroveň elitárstva (už v starom egypte mala cirkev špeciálne postavenie, rovnako šamani v rôznych kmeňoch a kultúrach) a výsledkom toho je, že sa vzďaluje ľuďom. A najväčší zločin podľa mňa nie je v tom, že sa týmto všetkým vzďaľuje ľuďom cirkev, ale to, že im vzďaľuje aj Boha.

R.C.