God's gift

Maťka je moja dobrá kamarátka. Má rada zvieratká, bábätká aj ľuďí. Jednoducho, typická žena. Jej problém je, že je celkom sčítaná a zároveň aj celkom sčítana. Teda, nebol by to jej problém, keby pôsobila trošku výraznejšie.

Ale asi bude lepšie začať od úplneho začiatku.

Na niekoho neznalého veci by mohla Maťka pôsobiť ako dievča z dediny. Totižto na to, že žije v najdesivejšom slovenskom meste je až neuveriteľne dobrá a naivná. Tak sa jej toto všetko stalo a tak sa stalo, že sme sa dostali až k dojebanému notebooku.

Stretol som ju už momentálne celkom dávno. Totiž, ak sa situácia na svete môže zmeniť v priebehu sekundy, polročné priateľstvo je "dávno". Stretol som ju na žúrke, kde absolútne vytŕčala z davu. Netrúfam si povedať, že jej svit bol len odraz mojej žiary, nie, to by bolo príliš trúfalé. Ocitli sme sa na párty, kde bolo veľa milých ľudí.

Keď muž povie o žene, že je milá, myslí tým to, že sa mu nepáči. Keď ja poviem o ľuďoch, že sú milí, znamená to, že ich považujem za šedý priemer. A takýchto ľudí bola táto párty plná. Keby som sa nechal uniesť vedomím toho, ako veľmi vynikám, nikdy by som si ju nevšimol. Zapadala koniec koncov celkom vhodne. Lenže, nie celkom.

Jej problémom je totiž absolútna neschopnosť pretlačiť svoj názor. Je to ako keď sa človek pozerá cez závoj. Alebo dvojitý závoj. Je vidieť väčšinu kontúr, ale neznalý veci by si mohol myslieť, že za tým závojom nič nie je. A tak je to s Maťkou. Z nejakého dôvodu sa bojí ukázať svetu, že je unikátna, alebo to jednoducho nemá v sebe. Ešte ale nechcem vynášať súdy, uvidím, čo budúcnosť prinesie.

A tam som si ju všimol. Ten polrok bol celkom zaujímavý. Až na posledné dva týždne. Tie sú fakt na piču a ani sebedokonalejšia dobrá duša to nezmení. Smola. Takže, výsledkom tohto týždňa je, že má Maťka dojebaný notebook a ja sa jej škodoradostne môžem smiať. Jasne, je mi to trochu ľúto, ale inak veľká sranda.

R.C.

P.S.: Mohla by si byť vášnivejšia.

P.S.2: Vieš, že len žartujem ;)