Pamäť a minulosť. Pamäť a minulosť sú spolu zviazané ako dvaja nerozluční bratia (sestry). Často, keď sa obzriem späť do svojej minulosti, pamäť mi hádže polienka pod nohy a zabieluje mi miesta v spomienkach. Potom sa len nestačím čudovať nad ich útržkovitosťou.
Pri pohľade na fotky jednej z mojich bývalých priateliek mi dnes napadlo, prečo som, preboha, bol s touto osobou tak dlho? A to ma doviedlo k jednej myšlienke. Prečo sme sa v minulosti správali nelogicky? A ako to, že hoci nám pamäť slúži, čo sa týka všeobecného popisu udalostí i niektorých konkrétnych spomienok, v odôvodnení prečo pokrivkáva?
Je to spôsobené tým, že... čím vlastne?
Dnes už nevidím jediné logické ani nelogické vysvetlenie toho prečo. Nebola veľmi pekná, nebola veľmi inteligentná. Dokonca by niekto mladší, niekto, kto si ľudí váži oveľa menej, mohol poznamenať, že bola vlastne "tlstá brzda". Tu som sa v duchu pousmial. A predsa, čas, ktorý sme spolu strávili, nie je zanedbateľný. Ani z hľadiska celého života, ani z hľadiska "puberty".
Z hľadiska puberty, v ktorej je vek 45 rokov prakticky jedna noha v hrobe, sú naozaj štyri roky trošku inde, než z pohľadu niekoho, kto ráta, že aktívne sa môže venovať vzťahom, láske a sexu tak do 75 rokov...
Pravda je, že keď sa vrátim späť k svojím predchádzajúcim zážitkom a reakciám, vždy rozmýšľam, že dnes by som konal úplne inak, ale úplne, úplne inak. No zároveň, jedným dychom dodávam, že (väčšinou) svoje vtedajšie rozhodnutia neľutujem.
Neviem, ako sa na to pozeráte vy, ale z môjho pohľadu je pohyb niekam (nie nutne najsprávnejším smerom) podstatnejší ako čokoľvek iné.
A to je aj vysvetlenie celého môjho zamyslenia.
Stagnácia je niečo nepredstaviteľné, nepriateľské, nežiadané. Je lepšie pohybovať sa približne správne a postupne korigovať svoj smer, než stáť na mieste a nemeniť sa. A aj to je dôvod, prečo dnes pozerám na niektoré svoje rozhodnutia (ak nie na celú svoju minulosť) skoro až nechápavo.
Niektoré riešenia problémov a životné postoje prídu postupne.
R.C.,
zodpovedný editor: L.
Komentáre
hmmm
hm,
Keď nevieš
Keď nemám nič z minulosti, čo by som si nevedela odôvodniť, ktohovie, či to nie je dôkaz, že sa vôbec nemením (?)
A prečo hľadáš stále logické zdôvodňovanie ? Hľadaj iné
Tak mi prišla pri tomto čítaní na rozum pesnička: Čo bolí, to prebolí...